reklama

Špeciálne školy verzus integrácia

V súvislosti s pripravovanou reformou školstva sa na verejnosti začalo hovoriť o rušení špeciálnych škôl. Prednedávnom bol v tomto denníku uvedení článok „Halušky a školská reforma“, v ktorom autor článku okrem iného hovorí:  „Zároveň sa návrh ani celá reforma nesnažia nič robiť s druhým najväčším problémom nášho školstva, ktorým je takmer 80 tisíc detí, ktoré sú v ňom odsunuté na vedľajšiu koľaj špeciálneho a stredného školstva bez možnosti maturity.“ Z uvedeného článku teda vyplýva, že deti v špeciálnych školách nemajú vytvorené dostatočné podmienky na vzdelávanie a preto by sa mali tieto školy zrušiť. V nasledujúcich riadkoch sa Vám pokúsim priblížiť špeciálne školy s iného pohľadu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

 Kvôli zrakovým problémom som navštevoval Základnú školu internátnu pre slabozrakých a nevidiacich na Svrčej ul. č. 6 v Bratislave. Táto škola sa delí na ZŠ pre slabozrakých, ZŠ pre nevidiacich a 2 špeciálne základne školy (pre slabozrakých a pre nevidiacich). Okrem toho tu pôsobí aj základná umelecká škola pre slabozrakých a nevidiacich, v ktorej sa zrakovo postihnuté deti s hudobným nadaním pripravujú na štúdium na konzervatóriu. Ak strávime aspoň 1 vyučovací deň na tejto škole, zistíme, že vyučovací proces je rovnaký ako na bežných školách. Týka sa to nielen počtu vyučovacích hodín daného predmetu v danom ročníku, ale aj rozsahu preberaného učiva. Na rozdiel od bežných škôl majú zrakovo postihnuté deti vytvorené lepšie podmienky na vyučovanie. Na vyučovacom procese totiž používajú pomôcky, ktoré im kompenzujú poškodenie zraku a pomáhajú im tak pochopiť učivo tak ako ho dokážu chápať ich zdraví rovesníci. K tomu im slúžia napríklad zväčšovacie televízne lupy, Pichtov písací stroj, hovoriace váhy, či reliéfne mapy. Tieto deti  vďaka moderným softwarom dokonale ovládajú prácu s počítačom. Nevidiaci používajú pri práci s PC Jaws – program, ktorý im číta syntetickou rečou všetko, čo sa aktuálne deje na monitore. Slabozrakí zasa používajú zväčšovací program MAGIC, ktorý zväčšuje až 40- násobne. Po skončení  vyučovania sa deti presúvajú do internátnej časti, kde je okrem internátu aj družina. V rámci výuky mimo vyučovania sa deťom venujú vychovávatelia, ktorí sa starajú o naplnenie ich voľného času. V každej triede je maximálne 10 detí, čo vyučujúcemu umožňuje venovať sa každému žiakovi.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

  Na rovnakom princípe fungujú aj školy pre telesne a sluchovo postihnutých. Vďaka špeciálnym pomôckam a individuálnemu prístupu vyučujúcich je vyučovací proces totožný s vyučovaním na klasických školách. Iba telesná výchova je prispôsobená miere postihnutia.

  Druhou kapitolou sú stredné školy pre zdravotne postihnutých. Keďže som študoval Obchodnú akadémiu pre TP na Mokrohájske 3 v Bratislave, môžem potvrdiť názory, že na stredných školách pre zdravotne postihnutých je vyučovací proces totožný s vyučovacím procesom na klasických stredných školách. Taktiež nie je pravda, že študenti škôl pre zdravotne postihnutých sú bez maturity. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 V 3. ročníku obchodnej akadémie som sa s mojou triedou zapojil do projektu aplikovanej ekonómie. S našou úspešnou študentskou spoločnosťou MiniNine sme dosiahli prvenstvo aj na veľtrhu študentských spoločností. Prišli maturity, ktoré sme absolvovali za rovnakých podmienok ako študenti bežných škôl. Jediný rozdiel bol v tom, že študenti so zdravotným postihnutím majú na písomnej časti maturitných skúšok nárok na predĺžený čas. Celkové hodnotenie písomnej i ústnej časti maturity je však totožné s hodnotením na bežných školách.

  Zo základnej školy pre slabozrakých a nevidiacich v Bratislave vyšlo mnoho úspešných absolventov, ktorí väčšinou študovali aj na bežných školách, ako napríklad na Gymnáziu Vazovova.  Rovnako je to aj na ostatných školách pre zdravotne postihnutých. Napríklad z Mokrohájskej odišli niektorí absolventi študovať právo, či sociálnu prácu a teraz sú z nich úspešní učitelia. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Z vyššie uvedených riadkov teda vyplýva, že štúdium na školách pre zdravotne postihnutých je rovnocenné so štúdiom na bežných školách a preto nie je dôvod na rušenie týchto škôl.

 Na druhej strane však treba povedať, že v  našich školách sa pomaly začína zavádzať integrácia, čo znamená vzdelávanie handicapovaných detí na bežných školách. Záleží na škole či umožní vzdelávanie zdravotne postihnutých na svojej škole, alebo nie. Častým problémom integrácie je barierovosť, čo je veľkým problémom pre telesne postihnutých. Škola väčšinou nemá vybudované žiadne rampy, či výťahy, čo znamená, že telesne postihnutí by museli ísť po schodoch, čo je vzhľadom na ich postihnutie nepredstaviteľné. Ďalším problémom integrácie sú pomôcky pre zdravotne postihnutých. PC sú bez špeciálneho zväčšovacieho a zvukového softwaru pre zrakovo postihnutých, či iných pomôcok. V niektorých prípadoch je integrácia detí veľmi obtiažna. Na mysli mám deti so sluchovým postihnutím. Učitelia by totiž museli učivo vysvetľovať pomalšie, ba dokonca ovládať aj znakovú reč. Ak by sa mali všetky zdravotne postihnuté deti integrovať do bežných škôl, museli by mať všetci učitelia špeciálnu pedagogiku so zameraním na všetky druhy postihnutia. Myšlienka integrácie však nie je zlá. Oveľa jednoduchšie je však integrovať zdravé deti medzi deti so zdravotným postihnutím. Zdravé deti by sa naučili pomáhať svojim handicapovaným spolužiakom a nemali by voči ním žiadne predsudky. Handicapované deti by tak isto nemali predsudky voči zdravým deťom.      Jaroslav Filo

SkryťVypnúť reklamu
reklama

  bývalý žiak ZŠI pre slabozrakých

Jaroslav Filo

Jaroslav Filo

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som absolventom Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave - štúdijný odbor Sociálna práca. Od júna 2016 pracujem ako štátny zamestnanec v sociálnej oblasti. Som predsedom OZ Veterány.EU a šéfredaktorom rovnomenného spravodajského portálu o veteránoch, historických vozidlách a historickej technike. Vo voľnom čase rád chodím na turistiku, či cykloturistiku, zaujímam sa o prírodu i históriu. Zoznam autorových rubrík:  BratislavaSpoločnosťPríroda a turistikaNostalgiaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu